Erika Szőke – LANIAKEA
Pálffyovský kaštieľ v Malackách, Zámocká 18, 901 01 Malacky
Kurátorka výstavy: Marianna Brinzová
Erika Szőke je výtvarnícka s maďarsko-slovenskými koreňmi patriaca do strednej generácie autoriek. V jej tvorbe je dlhodobo prítomné charakteristické hľadanie nových prístupov s dôrazom na ekologicky šetrné postupy. Primárne sa zaoberá fotografiou, ku ktorej ale pristupuje netradične a používa rôzne autorské techniky ako napríklad „pôdotlač“, kde sa namiesto pigmentu používa obyčajná pôda zo záhrady, ktorá sa aplikuje do ekologického svetlocitlivého roztoku. Najnovšie na výstave LANIAKEA prezentuje autorskú techniku nazvanú „spórotlač“, kedy pigment pre vyvolanie fotografie získava zo spórou húb.
Erika Szőke dlhodobo pracuje na rozmedzí rôznych mediálnych a konceptuálnych prístupov, pričom často siaha po nezvyčajných a experimentálnych postupoch, ktorými vytvára efemérne objekty a unikáty. Prostredníctvom svojich diel zachytáva rôzne stopy, odtlačky a „fosílie“ minulosti, a tiež pripomienky osobnej, rodinnej i historickej pamäte. Vykresľuje nimi akúsi poetiku prchavosti, so snahou uchopiť vnímaný moment i reflexiu samotnej pominuteľnosti. V jej dielach rezonujú aj otázky vzťahu človeka, prírody a environmentu prejavujúce sa na ekologických prístupoch a postupoch tvorby, v ktorej prepája vizuálne umenie s vedeckými poznatkami.
Erika Szőke prostredníctvom svojej aktuálnej tvorby naďalej skúma témy prírodných zdrojov energie a tento krát vyrába energiu z mycélia/podhubia, ktorým nahrádza predošlé experimenty z výrobou energie z materských kváskov a procesu kysnutia. Cieľom jej najnovšej tvorby ostáva hľadanie a využívanie takých postupov, ktoré sú voči prírode a životnému prostrediu čo najšetrnejšie.
Prostredníctvom výstavy LANIAKEA reflektuje tému vyčerpateľnosti prírodných zdrojov a ich obnovu. Hlavným inšpiračným zdrojom sa pre ňu stáva oblasť mykológie. Samotné huby tvoria obrovskú skupinu organizmov, no viac ako 90 % druhov je pre nás stále neznámych. Nevenuje sa im dostatočná pozornosť, pritom huby môžu byť pre človeka veľmi osožné. Ich schopnosti sa dajú využívať pri likvidácii odpadu, pri revitalizácii poškodenej/zdevastovanej krajiny alebo dekompozícii toxických látok v prostredí. Spolunažívanie s hubami môže byť pre nás výhodné, ale len za predpokladu, že o nich získame čo najviac informácií.
Erika Szőke sa využívaním húb vo svojej tvorbe zamýšľa nad tým, že hubami vzniká i zaniká svet. Dôkazy o tom hľadá v paleontológii, ktorá ich existenciu dokladá približne od obdobia spred 470 miliónov rokov. Leitmotívom výstavy LANIAKEA sa teda stala myšlienka zhmotniť rôznorodé stopy, odtlačky a „fosílie“ minulosti pomocou získaných vedomostí z ríše húb a skamenelín formou netradičných techník a výstupov.
Na výstave LANIAKEA sú prezentované fotografie, ktoré vznikali rôznymi netradičnými technika, od klasickej digitálnej fotografie až po autorské experimenty s pigmentom zo spórou húb alebo pigmentom získaných zo siníc. Fotografie sú nainštalované spôsobom reagujúcim na samotný priestor a jeho zaujímavú patinu a farebnosť opadaných omietok. Časť fotografií má presah až do objektu, kedy je namiesto klasického fotografického papiera použitý podklad z mycélia/podhubia, na ktorom sa zvyknú pestovať huby. Fotografie sú tak aplikované na podklad, ktorý sa javí ako akýsi prírodný „polystyrén“, z ktorého miestami i vyrastajú huby. Tento materiál Erika Szőke využíva aj pri tvorbe objektov, napr. objekt Ikona alebo Prototaxites, ktoré ideovo i formou vychádzajú zo sveta skamenelín, húb, lišajníkov a siníc, ktoré boli praobyvateľmi našej planéty a umožnili na nej vznik ďalšie života, vďaka tomu, že zvýšili úroveň kyslíku.
Ďalším dielom je 1000 g, kedy Erika Szőke na základe zaujímavej získanej informácie, že 1 g pôdy obsahuje 25 – 50 m mycélia/podhubia, vytvorila objekt tvorený jednotlivými gramovými hrudkami pôdy, ktoré dokopy obsahujú 25 až 50 km hubového vlákna na 1 kg pôdy. Z týchto hrudiek následne vyskladala a vytvorila aj fotogram.
Okrem fotografií a objektov je výstava LANIAKEA doplnená o video/záznam z performance a netradičnú projekciu. Obe nesú názov No te olvides del cosmos/Nezabudni na vesmír. Úmyslom diela je pripomenúť dva neprebádané svety, ten pod našimi nohami ako nekonečne sa ťahajúce podhubie a svet nad našimi hlavami v podobe tajomného vesmíru.
V diele Nezabudni na vesmír prírodná energia získaná z mycélia poháňa starý diaprojektor a funguje ako transformačná stanica. Dielo bolo pôvodne vytvorené na nature art sympóziu In Situ pri vodnom diele Gabčíkovo. Erika Szőke vo svojom dlhodobom výskume prírodných zdrojov energie postúpila ďalej a tento krát získala energiu z 90 ks prerastených mycélií, konkrétne z procesu rastu hlivy ustricovej. Využila na to podhubie pospájané elektródami, ktoré je schopné vytvárať energiu približne mesiac, pokým je mycéliu živé a elektródy nezoxidujú. Erika Szőke touto projekciou, ale i celkovým zameraním výstavy uvažuje nad tým, že to čo sa nachádza v zemi vo forme obrovskej siete podhubia korešponduje s kozmickou sieťou a jej štruktúrou, len v inom rozmere. Domovom ľudstva je časť vesmíru nazvaná Laniakea, ktorá obsahuje Mliečnu dráhu, našu Slnečnú sústavu a tisíce ďalších blízkych galaxií, ktoré sú navzájom gravitačne spojené. Názov Laniakea pomenoval výstavu, pochádza z havajčiny a znamená „nesmierne nebesá“.
Erika Szőke (*1977, SK/HU) je absolventkou Katedry výtvarnej tvorby a výchovy na UKF v Nitre. Vo svojej tvorbe vychádza z média fotografie a jeho presahov, ktorých princípy preklápa aj do tvorby objektov, inštalácií, videí a performance. Má za sebou viacero výstav a medzinárodných ocenení. Žije a tvorí vo Veľkom Kýre neďaleko Nitry.
Partneri výstavy: Mestské centrum kultúry Malacky a Pálffyovský kaštieľ v Malackách
Vznik diel Eriky Szőke bol podporený formou štipendia z verejných zdrojov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – KULT MINOR.
